Oplecko ĽUBICA, hladkovaná výšivka

V medzivojnovom období, keď u nás už bola ľudová kultúra dlhší čas na ústupe, stal sa tento veľmi pôsobivý ľudový odev najznámejším slovenským krojom. O piešťanský kroj prejavovali záujem aj návštevníci kúpeľov a neraz si ho kupovali ako vzácny suvenír v obchode s ľudovým umením.

Ženský sviatočný odev v Piešťanoch - Trnavská oblasť.

Pôvodne z pomerne jednotného výrazu piešťanského kroja, ktorý sa nosil v údolí Váhu medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom, sa niekedy koncom 19. storočia vyčlenilo 10 obcí na pravej strane Váhu.

Presné miesto vzniku varianty piešťanského kroja nepoznáme, ale veľa naznačuje pomenovanie tejto "novej" výšivky - krakovianska. Vyznačovala sa drobnými dierkami a s celkovým zmenšením jednotlivých motívov.

Pre úplnosť treba ešte dodať, že v obciach, ktoré dodnes administratívne patria do piešťanského okresu a ležia juhozápadne od Piešťan smerom k Malým Karpatom, sa vždy nosil trnavský kroj, ktorý tiež patrí medzi najkrajšie ľudové odevy na Slovensku. Podobné kroje nosili aj obyvatelia obcí Banka, Bašovce, Lúka, Modrová, Modrovka, Považany, Stará Lehota a Veľké Orvište, Brunovce, Moravany nad Váhom, Nová Lehota, Nová Ves nad Váhom, Očkov, Ostrov, Pobedim, Podolie, Potvorice, Častkovce, Ducové, Horná Streda, Hôrka nad Váhom, Hrádok, Hubina, Krakovany.

Piešťanská výšivka

Výšivka mala mimoriadne dôležité postavenie v ľudovej kultúre - sprevádzala človeka od narodenia až po hrob. Šestonedieľka bola aj so svojím dieťaťom oddelená od ostatných členov domácnosti a návštev kútnou plachtou, ktorá sa v okolí Piešťan volala záponná plachta.

Najčastejšie bola zhotovená z dvoch, prípadne troch šírok konopného plátna a vo výšivke (alebo vytkávaní) nesmela chýbať červená farba, ktorá mala ochrániť matku a dieťa pred urieknutím.

Výšivkárske umenie sa však najviac uplatnilo na piešťanskom ľudovom odeve, na kroji, kde najhonosnejšou časťou boli Piešťanské rukávce. Vyšívalo sa plochým stehom a na dierky. Vzory predkresľovali pisárky.

Na bežné nosenie sa vyšívali Piešťanské rukávce (oplecko), ktoré sa smerom dole zužovali (na skos), na sviatky a slávnostné príležitosti sa ženy parádili v širokých - taclových rukávcoch. Dominantné farby piešťanského ženského kroja boli žltá (sirková) a oranžová (žeravá), neskôr aj červená a modrá. Pomerne veľké dierky sa zapĺňali pavúčikmi - gatrami, podobne ako v trnavskej výšivke.

Piešťanský kroj rukávce ĽUBICA

Biela farebnosť čepca, šatky na hlavu, výšivky na rukávoch Piešťanských rukávcov a živôtika, vypovedá, že ide o odev, ktorý nosili ženy v pôstnom období pred Veľkou nocou, v advente alebo v čase smútku.

K sviatočnému kroju patril rubáš, Piešťanské rukávce oplecko, biely brokátový živôtik, bledomodrá súkenná sukňa a predná zásteru z čierneho glotu. V páse je prepásaná širokým čiernym glotovým pásom, ktorého konce so žltou výšivkou visia vzadu dolu sukňou.

Proces inovácie sa zavŕšil, keď sa do stredu výšivky taclových Piešťanských rukávcov ĽUBICA zakomponovala piešťanská paličkovaná čipka.

Zvláštnosťou bola sukňa, ktorá sa skladala z dvoch dielov - predného a zadného. Sukne boli okolo pása nazberané a ich šírka dolnej časti dosahovala spolu až 8 metrov.