Rukávce TEREZKA, krížiková výšivka

Ľudový odev - krojové rukávce, je zhotovený z bieleho plátna a je z výtvarného hľadiska najpozoruhodnejší. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve zo spôsobu ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmianský kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienského odev.

Oplecko TEREZKA

Sviatočný odev ženy v zimnom období, Fačkov, prvá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečenú spodnicu, rukávce, bielu sukňu so živôtikom, kasanicu a širokú modrotlačovú zásteru, záponku. Na hlave má čepiec s dlhou úzkou šatkou, podvikou. Obuté má kopytcia, nohavičky a krpce. Vlnené kopytcia dokladajú, že ide o zimné obutie. Spodnica je dlhá plátenná košeľa bez rukávov, ktorá v období prvej štvrtina 20. storočia nahradila nosenie rubáša. Svojim strihom však rubáš pripomína. Takto zvykli byť ženy oblečené vo všedné i sviatočné dni, s tým rozdielom, že vo sviatočné dni mali oblečené nové a málo nosené odevné súčiastky.

Ženské rukávce

Šatka, Fačkov, druhá štvrtina 20. storočia. Žena má na hlave, na čepci uviazanú šatku z bieleho damašku. Napriek tomu, že je šatka uviazaná pod hrdlom, nie je uhlopriečne preložená krojové rukávce. Viazali sa dva susedné a nie protiľahlé rožky. Šatka tak celou plochou visela dolu chrbtom. Pôvodne ženy chodili len v čepci, na ktorom bola uviazaná dlhá úzka šatka, podvika. V priebehu prvej štvrtiny sa prestali nosiť podviky krojové rukávce a začali sa nosiť štvorcové, či mierne obdĺžnikové šatky. Vo všedné dni sa nosili plátenné a vo sviatočné dni damaškové šatky. Okrem bielej plátennej šatky sa vo všedné dni zvykla nosiť aj modrotlačová šatka, ručník.

Vyšívané oplecko

Žena má oblečenú plátennú spodnicu, rukávce, modrotlačovú sukňu so živôtikom a širokú modrotlačovú zásteru, záponku. Na hlave, na čepci má uviazanú šatku z modrotlače, ručník. Šatka je uviazaná pod hrdlom, ale nie je uhlopriečne preložená. Viazali sa dva susedné a nie protiľahlé rožky. Krojové rukávce aŠatka tak celou plochou visela dolu chrbtom. Pôvodne ženy chodili len v čepci, na ktorom bola uviazaná dlhá úzka šatka, podvika. V priebehu prvej štvrtiny sa prestali nosiť podviky a začali sa nosiť štvorcové oplecko, či mierne obdĺžnikové šatky. Vo všedné dni sa okrem modrotlačových šatiek nosili aj biele plátenné a vo sviatočné dni damaškové šatky.

Vyšívané rukávce na predaj

Vrchný odev ženy v zimnom období, Fačkov, prvá štvrtina 20. storočia. Žena má na základom odeve, ktorý pozostáva zo spodnice, krojových rukávcov, bielej sukne so živôtikom, kasanice a širokej modrotlačovej zástery, záponky do rukávov oblečenú dlhú súkennú kabanicu predaj. Na hlave má čepiec s dlhou úzkou šatkou, podvikou. Obuté má kopytcia, nohavičky a krpce.K úplnosti zimného oblečenia patri ešte cez hlavu prehodená odevná plachta, obrúsok, vlastne veľká biela plátená kupovaná šatka.