Krojová vyšívaná košeľa DUŠAN

KROJ z ČIČMIAN

Podobný kroj, aký bol v Čičmanoch s malými obmenami v úprave účesu a čepcoch sa nosil aj v Zliechove, Košeckom Rovnom, Valaskej Belej a v iných dedinách v údolí Rajčianky. Odev žien bol celý zhotovený z bieleho plátna s výšivkami a čipkami ladenými do žlto-oranžových odtieňov, v Zvliechove boli výšivky pestrejšie. V Čičmanoch si ženy na čepiec upravovali šatku podviku, v Zliechove si na hlavu zvláštne priväzovali zásteru zdobenú výšivkou cez riasenie.

Mužský kroj

Košeľa z domáceho plátna mala široké rukávy a stojatý golierik. Okolo rozstrihu, na golieriku, dolnom okraji rukávov a v ramennom švíku bola zdobená výšivkou v žltých, oranžových a červených odtieňoch.

Gate z hrubého plátna boli pôvodne v 19. storočí aj vrchným letným odevom, potom prešli ako spodný odev pod súkenné nohavice. Tie boli z bieleho, ale i sivého súkna, s jedným rázporkom a bočnými rozstrihmi, ktoré bývali zdobené zeleno-červenou vlnenou šnúrkou, jemnou výšivkou a strapčekmi z vlny. Ešte začiatkom 20. storočia sa už síce zriedkavo, ale predsa nosili široké kožené trojprackové opasky. Vrchným odevom boli hune, siahajúce takmer po kolená, z bieleho alebo čierneho súkna, lemované červenou šnúrou. Klobúky mali rozličné tvary, vyhnutú krempu a ozdoby so strapcami.

Dospelí muži nikdy nechodili bosí, obúvali si pletené pančuchy z domácej vlny s rázporkom naboku a krpce s koženými návlekmi.

Ženský kroj

Rubáš bol z ľanového plátna, siahal od podpazušia do pol lýtok a upevňoval sa jedným ramienkom. Cez rubáš sa ovinoval širší pás z červenej vlny, pletený primitívnou technikou na krosienkach. Rukávce sa od začiatku 20. storočia šili z tenkého kupovaného plátna, šitánu, ich predný a zadný diel bol nariasený do stojatého golierika, pod ktorým bolo malé okružie z čipky, prípadne z vyšitého plátna. Rukávy boli vyšívané na prieramkoch. Na rubáš v bedrovej časti sa zaväzovala najprv zadná a potom predná zástera, obe boli široké, nariasené alebo naskladané. Predna bola bohato vyšívaná v dolnej tretine vo vodorovných pruhoch geometrickou, zoomorfnou a fytomortnou ornamentikou, známou ako žilinská robota, a doplnené ručne palíčkovanou alebo háčkovanou čipkou.

Sukňa z plátna bola vzadu husto riasená a vpredu sa nezošívala. aj k nej sa nosila predna vyšívaná zástera, nazývaná záponka.

Vrchným odevom boli biele súkenné kabanice, zdobené červeným a zeleným šnurovaním a vyšitými kvetmi. Veľmi zvláštna, archaická bola úprava hlavy žien s podložkou grgulou, ktoré vytvárala dva rohy. Na čepiec sa daval dlhý vyšívaný pás plátna, podvika. K sviatočnému odevu patril náhrdelník z viacerých radov fúkaných korálikov.

Svojráznou obuvou boli krpce a súkenné papučky zdobené červeno zelenou výšivkou. K obom sa nosili vlnené pančuchy, ktoré si do výšky členkov omotávali čiernymi vlnenými šnúrami.