Krojová košeľa ONDREJ

Krojová pánska mužská košeľa sa robila z ľanového plátna. V súčastnosti sa používa bavlnené plátno.

Ručne vyšívané krojové košeľe

Krojové košele vyšívané sú určené hlavne na slávnostné folklórne obrady, akou je svadba - odobierka a čepčenie mladuchy.

Tieto krojové košele sú z bavĺnených látok a výnimočne z ľanového plátna. Krojové súčasti sú Goraský, Liptovský, Terchovský klobúk.

Najčastejšie ich obsahuje Kysucký kroj, Oravský kroj, Terchovský kroj a Liptovský kroj.

Kroje Slovenska.

Roznorodosť ľudového odevu vznikol v závislosti od lokality folklórnej oblasti.

Predaj Kysucká krojová košeľa, Oravská vyšívaná košeľa Liptovské krojové košele Detviansky kroj Horehronské kroje Hontiansky kroj Novohradské kroje Gemerské kroje Spišský kroj Šarišké kroje Zemplínsky kroj.

Región Kysuce - folklór.

Folklórny súbor Kysučan pôsobí v okrese Čadca už desiatky rokov. Vo výbave má kroje z rôznych regiónov Slovenska.

Svadobné obrady. Svadobný kroj.

Svadobný goralský kroj sa skladá z vyšívanej krojovej košele, goralskej vesty a klobúka, súkenných nohavíc a kabanice.

Vyšívacia technika - križovianske gatry.

Ďalšou pozoruhodnou technikou v tejto skupine výšiviek sú križovianske gatry. Charakterizuje ich štvorcový otvor, ktorý sa dosiahne dvojsmerným vytiahnutím nití. Rozličným prepletaním a slučkovaním nití sa vytvárala V prázdnej ploche výplň pripomínajúca čipku. Hranaté gatry sa vyšívali iba v niekoľkých obciach trnavskej oblasti, napr. vo Vlčkovciach, Dolných a Horných Lovčiciach a v Križovanoch nad Dudváhom, podľa ktorej sú aj pomenované. Rozšíríli sa tu koncom 19. storočia zásluhou kláštornej školy v Zavare.

Touto výšivkou sa zdobili volány na rukávcoch, zvané tacle, rukávy na mužských košeliach, no väčšmi sa vyskytovala na úžitkových textíliách (záclony, bielizeň).

Na sieti podobného typu ako pri gatrách vzniká vyťahovaná Výšivka (ťahaná). Rozdiel je v počte vyťahaných nití a v spôsobe zapĺňania očiek siete. Pri ťahanej výšivke je sieť hustejšia s drobnejšími očkami. Vzory sa vytvárajú vypĺňaním očiek prepletacím stehom. Tento typ výšivky sa vyskytoval najmä v trnavskej oblasti, v okolí Komárna a v oblasti Bzovíka.

Vyťahovanej výšivke je veľmi podobná Výšivka na sieti. Základná sieť je zhotovené sieťovaním ihlicou. Podobne ako žilinský Výrez aj Výšivka na sieti prenilda do ľudového prostredia v 18. storočí a uplatňovala sa pôvodne vo forme vložky ako výzdoba plachiet.18 Výšivka na sieti vznikala vypĺňaním očiek rozličnými stehmi: otáčaním, krížením, prepletaním. Očká sa zoskupovali do štylizovaných motívov a vzorov, často nasvedčujúcich o vzorníkových predlohách cudzieho ôvodu (pávy, kytice alebo vtáky).

Aj Výšivka na sieti prešla do výzdoby ľudového odevu. Zdobili a ňou čepce v okolí Trenčína, na dolnej Oravy, v Čičmanoch a v okolí Batizoviec, okružie na rukávcoch v okolí Skýcova a šatky v okolí Topoľčian.

Križovianske gatry. Základ tvorí sieť po dvojsmerne vytiahnutých nitiach. Na hrubšom plátne sa vystrihuje asi 8 až 9 nití, na stĺpik sa ponechá asi 6 až 8 nitiek. Okienko má byť o niečo väčšie ako plocha voľných nití plátna. Voľné nite sa pred vyšívaním gatier obtáčajú priadzou najprv zvislým, potom vodorovným smerom. Výplň gatry môže byť rozličná: slučkované trojuholníky, kolieska, vetvičky, pavúčiky a pod.