Krojová vyšívaná košeľa LADISLAV

Obce v povodí riek Belianky a Rajčianky patria odevom žien a mužov ešte k západoslovenskému typu. Uchovali si mnoho archaických prvkov - dvojzásterový odev s krátkymi rukávcami, riasenie, účesy a zavitie hlavy, obuv.

Čičmiansky kroj.

Mužský odev bol takmer rovnaký pre celú oblasť. Práve rozdiely V úprave hlavy vydatých žien a vo farebnosti a vzoroch výšiviek. Známa je výšivka z tejto oblasti je tzv. žilinská robota - jednoduchý a dvojitý výrez kombinovaný stehom podľa počítanej nite. Oblasť sa delí štyri menšie celky: Valaská Belá, Čavoj a Temeš, ktoré územne patria do Nitrianskej župy, Košecké Rovné a Zliechov, Ďurčiná, Fačkov, Rajecká Lesná, Čičmany.

Čičmianska výšivka.

Ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna a je z výtvarného hľadiska najpozoruhodnejší. Z oblasti najznámejší čičmiansky kroj sa obyčajne označuje odev celej oblasti. Číčmany upútali pozornosť národopiscov i národovcov už koncom storočia a to predovšetkým odevom a architektúrou. Čičmianske gazdovstvo reprezentovalo Slovensko i na Národopisnej výstave v Prahe roku 1895. Archaický ráz ženského odevu biela farba, riasenie, celková línia, úprava hlavy doplňuje výšivka, ktorá vo veľkých plochách zdobí najmä zástery, rukávce, ako aj rôzny textil a mužské vyšívané košele. Medzi najstaršie techniky patrí vyrezávaná výšivka (žilinská robota), čé je jednoduché a dvojité prelamovanie, doplnené vyšívaním podľa počítanej nite. Kombináciou týchto dvoch techník vyšívali čičmianske ženy nielen svoje kroje, ale už začiatkom 20. stor. na predaj krojov do iných oblastí Slovenska. Vyšívali na podklade z ľanového, konopného i bavlneného plátna vyšívaných Čičmianskych košieľ do pásov radené motívy štylizovaných kvetov, hviezdic, vtákov rozličnými materiálmi, ktoré sa vývojom menili (ľanové nite, hodváb, vlna, bavlnky). Práve tak sa menila i farebnosť domácich nití cez rôzne odtiene žltej, oranžovej až po tmavočervenú.

Vyšívané rukávy mužskej krojovej košele

Starobylý ráz, ktorý si čičmianský kroj zachoval dodnes, poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienského odevu, ako aj ľudový odev okolitých dedín Zliechov, Čavoj, Valaská Belá. Práve zo spôsobu ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Čičmiansky kroj je známy hlavne pre svoju výšivku, ktorá vyniká dokonalým technickým prevedením , bohatými motívmi, ornamentálnou a farebnou kompozíciou.

Výšivka na Čičmianskej košeli

Čičmiansky ľudový kroj vyniká jemnosťou výšiviek a bielosťou. Na výrobu ľudových umeleckých výtvorov používali a dodnes používajú majstri techniku nazvanú geometrická ornamentika. Výšivky sú biele s odtieňmi žltej, oranžovej a červenej. Hudobný folklór kraja je bohatý na piesne, ktoré spievajú ženy, muži aj deti na svadbách a krstinách, ako uspávanky či vianočné koledy.

Mužská vyšívaná košeľa.

Mužská košeľa na všedný deň. Pri práci bola košeľa zakasaná do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Len v horúce letné dni si muži košeľu vykasali. Čičmany, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho hrubšieho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom a s voľnými rukávmi. Okolo rozparku a na okrajoch rukávov je zdobená výšivkou z bielenej i zo zrebnej ľanovej priadze.

Mužská košeľa na sviatočné dni, Čičmany. Okolo rozparku, na golieri a na okrajoch rukávov je zdobená červenou výšivkou. Košele s červenou výšivkou nosili najmä mládenci a mladí ženatí muži. Košeľa je ušitá z tenkého bavlneného plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom a s voľnými rukávmi, prišitými žltou čipkovou mriežkou. Výnimočne ju mohol mať oblečenú aj starší muž, ak nebol v období smútku. Starší muži mali na košeliach bielo-zrebnú alebo bielo-oranžovú či žltú výšivku.

Typické vo výreze boli motívy renesančného charakteru: hviezdice, kohúty, tulipány vyšívané hodvábnymi priadzami, spočiatku smotanovej a bielej farby, neskôr farebné. Technika žilinského výrezu prešla aj do krojovej výzdoby.

Trvalé uplatnenie však našla iba v oblasti Čičmian, kde sa ňou zdobili zástery, a v oblasti Trenčíanskej Teplej, kde sa uplatnila na rukávcoch a na zásterách.

Krížik sa vyšíva sprava doľava cez rovnaký počet osnovných i útkových nití. Prvý steh sa položí zľava doprava uhlopriečne hore. Ihlou sa naberie vodorovným smerom sprava naľavo základný počet nití a vypichne sa. Druhý steh sa položí krížom cez prvý steh, vodorovné sa vypichne sprava naľavo a naberie dvojnásobný počet základných nití. Na rubovej strane vzniká v jednom rade zadný steh a v dru- hom stonkový steh.

Z množstva techník vyšívania podľa počítaných nití prvoradé miesto zaujíma krížikový steh. Patrí medzi najrozšírenejšie a najstaršie techniky v ľudovej výšivke. Zdobili sa ním súčasti odevu aj textílie takmer na celom Slovensku.

Krížik sa vyšíval niekoľkými spôsobmi z lícnej strany plátna, a to cez dve až štyri osnovné a útkové nite v závislosti od hrúbky a hustoty podkladu. Výnimku tvorila oblasť Krupiny, kde sa krížik vyšíval z rubovej strany plátna.

Krížik sa veľmi často kombinoval s vrkôčikovým krížikom, ktorý sa odlišoval hustotou ukladania nití a plastickosťou. Vyšíval sa zväčša tam, kde sa ním zapĺňala väčšia plocha. Vyšívaný v jednej aj vo viacerých súbežných linkách často dopĺňal a ohraničoval ornamentálne pásy vytvorené inými technikami (napr. hladkovaním, výrezom a hrachovinkou).

Bohaté krížikové vzory charakterizovali oblasť západného Slovenska, okolie Nitry, Dolnej Marikovej, Fačkova, Horehronia, horného Liptova, Krupiny a Zemplína.

Krížikový ornament sa vytváral buď pozitívnym spôsobom, pri ktorom sa motívy vytvárali krížikom (na nevyšitom základe), alebo negatívnym spôsobom, pri ktorom motívy tvorili voľné nevyšité plôšky (vo vyšitom základe). Krížiková Výšivka sa často šila viacfarebne, pričom tvorila kompaktnú plochu.

Čičmiansky kroj.

Mužský odev bol takmer rovnaký pre celú oblasť. Práve rozdiely V úprave hlavy vydatých žien a vo farebnosti a vzoroch výšiviek. Známa je výšivka z tejto oblasti je tzv. žilinská robota - jednoduchý a dvojitý výrez kombinovaný stehom podľa počítanej nite. Oblasť sa delí štyri menšie celky: Valaská Belá, Čavoj a Temeš, ktoré územne patria do Nitrianskej župy, Košecké Rovné a Zliechov, Ďurčiná, Fačkov, Rajecká Lesná, Čičmany.

Čičmianska výšivka.

Ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna a je z výtvarného hľadiska najpozoruhodnejší. Z oblasti najznámejší čičmiansky kroj sa obyčajne označuje odev celej oblasti. Číčmany upútali pozornosť národopiscov i národovcov už koncom storočia a to predovšetkým odevom a architektúrou. Čičmianske gazdovstvo reprezentovalo Slovensko i na Národopisnej výstave v Prahe roku 1895. Archaický ráz ženského odevu biela farba, riasenie, celková línia, úprava hlavy doplňuje výšivka, ktorá vo veľkých plochách zdobí najmä zástery, rukávce, ako aj rôzny textil a mužské vyšívané košele. Medzi najstaršie techniky patrí vyrezávaná výšivka (žilinská robota), čé je jednoduché a dvojité prelamovanie, doplnené vyšívaním podľa počítanej nite. Kombináciou týchto dvoch techník vyšívali čičmianske ženy nielen svoje kroje, ale už začiatkom 20. stor. na predaj krojov do iných oblastí Slovenska. Vyšívali na podklade z ľanového, konopného i bavlneného plátna vyšívaných Čičmianskych košieľ do pásov radené motívy štylizovaných kvetov, hviezdic, vtákov rozličnými materiálmi, ktoré sa vývojom menili (ľanové nite, hodváb, vlna, bavlnky). Práve tak sa menila i farebnosť domácich nití cez rôzne odtiene žltej, oranžovej až po tmavočervenú.

Vyšívané rukávy mužskej krojovej košele

Starobylý ráz, ktorý si čičmianský kroj zachoval dodnes, poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienského odevu, ako aj ľudový odev okolitých dedín Zliechov, Čavoj, Valaská Belá. Práve zo spôsobu ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Čičmiansky kroj je známy hlavne pre svoju výšivku, ktorá vyniká dokonalým technickým prevedením , bohatými motívmi, ornamentálnou a farebnou kompozíciou.