Krojová vyšívaná košeľa JÁN

Ručne vyšívané mužské košele s výšivkou na rukávoch

Mužský Slovenský kroj - vyšívané košeľe

Košeľa (košuľa) bola z tenkého ľanového alebo konopného plátna. Najstaršie košele z 19. storočia boli bez goliera, s rovnými rukávmi bez manžiet - nosili sa k bielym súkenným nohaviciam. Košele zo začiatku 20. stor. mali predný i zadný stan (so švom na pleci) a rukávy z jednej poly plátna s podšitím na pleciach. Výstrih so stojatým golierikom sa zaväzoval tkanicou a rukávy boli stiahnuté do manžiet - oboje zdobila červená činovať alebo Výšivka. Do konca druhej svetovej vojny sa nosili košele z tenkého kupovaného plátna s preloženým golierom a zapínaním na gombičky zdobené nášivkami krížiková výšivka.

Vyšívané rukávy na košeli

Plátenné gate (gače) boli jednopolové a používali sa iba ako spodný odev. Koncom 19. stor. nosili muži nohavice (chološňe) z bieleho alebo sivastého domáceho súkna, bez ozdôb. V tom istom čase sa nosili ako sviatočný odev biele plátenné nohavice (nohavki) z keprového plátna (dreľích) alebo čierne nohavice z kupovaného súkna. Plátenné i čierne súkenné nohavice šnurovali čiernymi (súkenné i modrými) šnúrami a doplnili hodvábnymi šnúrkami alebo súkenkom červenej, modrej, zelenej, žltej farby vyšívané rukávy. Šnurovanie bolo okolo dvoch predných rázporkov, vreciek a popri bočných švoch. Nohavice sa v páse upevňovali remeňom, ktorý sa vťahoval do obalka krížiková výšivka.

Vesta (ľajblík) bola ušitá z čierneho súkna, siahala do pásu. Vpredu sa zdobila kľukatými ozdobnými stehmi a strojom vyšitými kvietkami žltej a červenej farby, strapčekmi z vlny a viacerými radmi okrúhlych gombičiek. Nosila sa predovšetkým k sviatočnému odevu a v zime vyšívané rukávy.

Vrchné súčasti

Najpoužívanejším vrchným ľudovým odevom bol biely súkenný kabát huňa, siahajúci pod pás. Materiálom bolo dobre vyvalchované domáce alebo továrenské súkno. Mal stojatý golier, dve vrecká, okraje lemované jemným zeleným súknom. Zapínal sa na mosadzné gombičky. Dlhý biely súkenný kabát, čo siahal do pol lýtok, sa volal čuha, mal veľký štvorcový preložený golier. Vyzdobil sa výšivkou na predných dieloch a v rohoch goliera. Nosil sa ojedinele, prehodený cez plecia. Obe spomínané súkenné súčasti sa kupovali na trhoch a jarmokoch. Slávnostným zimným oblečením bola biela alebo sivastá guba, ušitá z vlnenej látky, do ktorej sa pri tkaní zasúvali pramienky nespradenej vlny, a tým nadobudla vzhľad kožušiny. Guba sa podšívala plátnom, okolo krku a predných dielov mala červené lemovanie. Nosila sa prehodená cez plecia, zašité rukávy slúžili ako vrecká. Kupovala sa na trhu v Prešove, Sabinove, kam ich chodili predávať gubári z Gemera vyšívaná košeľa. Pred druhou svetovou vojnou muži začali nosiť kabát gerok. Siahal níže pása, mal mestský strih (preložený golier, vrecká) vyšívané rukávy.

Účes a pokrývka hlavy

Muži nosili klobúky - staršie boli okrúhle s vyhnutou strieškou, prestali sa nosiť po prvej svetovej vojne. Potom sa začali nosiť kupované mestské klobúky, ktoré si upravili tak, aby dienko bolo vysoké a strieška dolu šikmo spustená. V zime nosili čierne baranice. Klobúk alebo baranicu nesnímali z hlavy pri návštevách v miestnosti, ani na svadbách. Dávali si ich dolu iba pri jedle vyšívané rukávy.