Krojová vyšívaná košeľa PETER

Krojová pánska mužská košeľa sa robila z ľanového plátna. V súčastnosti sa používa bavlnené plátno.

Ručne vyšívané krojové košeľe

Krojové košele vyšívané sú určené hlavne na slávnostné folklórne obrady, akou je svadba - odobierka a čepčenie mladuchy.

Tieto krojové košele sú z bavĺnených látok a výnimočne z ľanového plátna. Krojové súčasti sú Goraský, Liptovský, Terchovský klobúk.

Najčastejšie ich obsahuje Kysucký kroj, Oravský kroj, Terchovský kroj a Liptovský kroj.

Kroje Slovenska.

Roznorodosť ľudového odevu vznikol v závislosti od lokality folklórnej oblasti.

Predaj Kysucká krojová košeľa, Oravská vyšívaná košeľa Liptovské krojové košele Detviansky kroj Horehronské kroje Hontiansky kroj Novohradské kroje Gemerské kroje Spišský kroj Šarišké kroje Zemplínsky kroj.

Región Kysuce - folklór.

Folklórny súbor Kysučan pôsobí v okrese Čadca už desiatky rokov. Vo výbave má kroje z rôznych regiónov Slovenska.

Svadobné obrady. Svadobný kroj.

Svadobný goralský kroj sa skladá z vyšívanej krojovej košele, goralskej vesty a klobúka, súkenných nohavíc a kabanice.

Hladkovanie.

Pomerne rozšírenou technikou vyšívania podľa počítaných nití je hladkovanie. Týmto stehom sa vytvárali hustým ukladaním nití vo zvislom, vodorovnom alebo šikmom smere varianty pásikov, liniek, zúbkov a štvorčekov. Tieto ozdobné prvky sa zoskupovali do jednoduchých alebo zložitejších ornamentálnych zostáv.

Hladkovací steh sa kombinoval s výrezom, krížikom, hrachovinkou, retiazkou, mešterkou a pod. Hladkované vzory boli charakteristické pre oblasť Záhoria, Trenčína, Topoľčian, Hornej Poruby, Čičmian, Krupiny a Horehronia. Vyskytovali sa aj na východnom Slovensku V oblasti Liptovskej Tepličky, Torysiek a Myslavy.

Hladkovanie. Stehy sa ukladajú rovnobežne husto a pravi- delne vedľa seba vo zvislom, vodorovnom alebo šikrnom smere. Na rubovej strane niť pokrýva celú plochu motívu.

Retiazkové vyšívanie.

Ide o techniku vyšívania retiazkovým stehom, a to buď obyčajnou ihlou, alebo špeciálne upravenou, tzv. krivou ihlou. Výšivky vyšívané krivou ihlou, ktorá je veľmi podobná háčiku na háčkovanie, robia sa na vyšívacom ráme.

Retiazkový steh je pomerne známym stehom v skupine techník podľa predkresleného vzoru. Rozoznávame pri ňom dva spôsoby šitia. Jeden sa šil obyčajnou ihlou a druhý už spomínaným háčikom - krivou ihlou. Retiazkový steh šitý obyčajnou ihlou sa zväčša kombinoval s inými technikami. Vytvárali sa ním ozdobné a deliace linky aj drobné prvky, kontúrovali sa ním motívy, prípadne tvorili výplň častí motívov.

Používal sa v okolí Vajnor, Trenčína, Sládečkoviec, Piešťan, Torysiek a Ružbách. Výraznejšie sa uplatnil pri výzdo- be súkenných ženských aj mužských živôtikov. Popri obyčajnej retiazke boli na súkenných súčastiach odevov aj ďalšie varianty tohto stehu, a to krajčírska retiazka, ktorej očko má hranatý tvar, a otvorená retiazka s čiastočne uzavretým očkom.

Retiazkovou výšivkou sa zdobili súkenné odevné súčasti, napr. v okolí Chorvátskeho Grobu, Studienky, Čataja, Lubiny, Trenčína, Skýcova, Batizoviec, Lendaku a Šarišských Michalian. Krajčírska retiazka sa uplatnila ojedinele aj pri výzdobe plátenných odevných súčastí- mužských košieľ a ženských záster v okolí Piešťan a Krakovian.

Druhý spôsob šitia retiazky krivou ihlou sa na Slovensku vyskytoval v okolí Vajnor a Detvy. Výšivka krivou ihlou sa rozšírila v 19.storočí.

V oblasti Vajnor sa nazývala šicí kôstkou a uplatňovala sa v kombinácii s inými technikami. V detvianskej oblasti krivá ihla nahradila pôvodné vyšívacie techniky obyčajnou ihlou a vo výzdobe-figurovala v troch variantoch: plná, vyrezávaná a už spomínaná podkladaná i tylová. Plnou výšivkou sa zapĺňala celá plocha motívu bud' husto kladenou retiazkou, alebo dlhými stehmi cez šírku motívu.

Pri vyrezávanej výšivke sa motív okontúroval, resp. obšil retiazkou a stred sa vystrihol. Sem zaraďujeme aj hrachovinku (furma), ktorá sa vyšívala krivou ihlou vo vytiahnutých nitiach. Vyrezávanie sa často kombinovalo s plnou výšivkou.