Krojová vyšívaná košeľa KRIŠTOF

Slovensko je hrdé na svoj folklór a kultúrne tradície, rôznorodé kroje, pôvabné ľudové tance, inovatívne folklórne súbory a predmety dennej potreby, na ktorých folklór a ľudové umenie zanechali svoje stopy.

Krojová pánska mužská košeľa sa robila z ľanového plátna. V súčastnosti sa používa bavlnené plátno.

Vyšívané ľudové košeľe

Ľudové remeslá, kroje, ľudová hudba a tance sa odovzdávajú z generácie na generáciu.

Najvýznamnejšími regiónmi s charakteristickými folklórnymi tradíciami a krojmi sú horské regióny na severe Slovenska - Orava, Liptov a na východe Slovenska okolie Zemplína. Dejiskami obľúbených folklórnych festivalov sú najmä Myjava, Východná a Detva vyšívané košele.

Najčastejšie ich obsahuje Kysucký kroj, Oravský kroj, Terchovský kroj a Liptovský kroj.

Slovenské kroje.

Pasiu v krojoch, ľudových slávnostiach a folklóre, ktorá sa  v súčasnosti šíri po celom svete, by sa snáď mohla dať vysvetliť túžbou po romantike, ale aj s ňou spojenou radosťou zo života a spomalením nášho obvykle stresom nabitého bežného dňa. Všade sa spoločne oslavujú sviatky, ktoré prichádzajú a slávnostná nálada, ktorá na nich prevláda, podporuje súdržnosť. A k sviatkom patrí radosť zo života, sloboda a únik z každodenného stereotypu.

Predaj Čičmianska výšívaná krojová košeľa, Oravská vyšívaná košeľa Liptovské krojové košele Detviansky kroj Horehronské kroje Hontiansky kroj Novohradské kroje Gemerské kroje Spišský kroj Šarišké kroje Zemplínsky kroj vyšívané košele.

Región Rajec - folklór.

Kroje sa vyšívali cez zimu a tak na Veľkú noc, ale aj Bielu sobotu nech bolo akékoľvek počasie, ženy išli v krátkych rukávcoch do kostola pešo do Rajca, aby sa pochválili novým sviatočným krojom.

Ten ešte dopĺňala biela šatka, ktorá bola v jednom rohu pekne vyšitá, uväzovala sa pod krkom a navrchu hlavy musela pekne stáť „na striežku“. V páse bola previazaná široká červená vyšívaná stuha a vyšívané košele ktorej jej konce viseli vpredu na zástere.

Rajec patrí medzi obce, kde sa ľudový odev zachoval v mnohých rodinách a pri slávnostných príležitostiach je často využívaný. Sviatočný odev sa skladal z bielych pestro vyšívaných rukávcov, ktoré boli ušité z domáceho plátna.

Rukávce boli bez límčeka, a vyšívané boli rukávy a límec. K rukávcom patrila biela kasanica, ktorá bola bohato riasená a k tomu si ženy obliekali bohatšie vyšívanú lesklú zásteru. Obľúbená bola tiež modrotlačová zástera. Takto chodili oblečené vo sviatočný deň a do kostola. V zime mali cez plecia prehodený brusliak (vlniak) a na nohách mali obuté biele kapce. Keď bola zima veľmi tuhá, nosili na kroji kratší hrubý kožuch. Pracovný kroj pozostával z vyšívanej plátennej blúzky s limčekom, na ktorej nosili sukňu spojenú s vrškom, tzv. šorc – zväčša z modrotlače a vyšívané košele . K tomu si priviazali obyčajnú jednofarebnú zásteru jednoducho vyšívanú. Na nohách nosili čižmy a deti chodili vždy bosé a vyšívané košele. Na pohreby, Smrtnú nedeľu a Veľký piatok nosili ženy tmavé alebo čierne šorce, čiernu lesklú zásteru a bielu blúzku, na ktorej bol čierny lajblík (krátky kabátik, ktorý mal v páse gumičku a zapínal sa viacerými gombičkami). Na hlavách nosili čierne šatky a aj modlitebná knižka musela byť zaviazaná v čiernej vreckovke, prípadne v kúsku čiernej látky a na nohách mali obuté čierne čižmy.

žilinská výšivka - robota.

Dekoratívne a výtvarne dokonalé kompozície predstavuje žilinský Výrez nazývaný aj žilinské šitie alebo žilinská robota. Ide o výrezovú techniku známu takmer na celom Slovensku. Do ľudového prostredia prenikla asi v polovici 18. storočia. Dovtedy bola táto technika známa ako výzdoba panských a šľachtických textílií. Žilinský Výrez sa vyšíval vo forme ozdobných vložiek, ktoré sa podomovým obchodom šírili po celom Slovensku aj na Moravu.

Centrum výroby nemožno jednoznačne určiť, bolo pravdepodobne niekde v okolí Žiliny, Nitrianskeho Pravna, Ružomberka, prípadne Trenčianskej Teplej. Žilinský Výrez sa skladal z výrezovej plochy a stylizovanych motivov vyšívaných hladkovanim a kontúrovaných formovacím stehom.

Typické vo výreze boli motívy renesančného charakteru: hviezdice, kohúty, tulipány vyšívané hodvábnymi priadzami, spočiatku smotanovej a bielej farby, neskôr farebné. Technika žilinského výrezu prešla aj do krojovej výzdoby.

Trvalé uplatnenie však našla iba v oblasti Čičmian, kde sa ňou zdobili zástery, a v oblasti Trenčíanskej Teplej, kde sa uplatnila na rukávcoch a na zásterách.