Krojová vyšívaná košeľa EMIL

Záhorie - Kroj Bratislavskej oblasti

Záhorie je oblasť na západ od Bratislavy, v smere od Lamača po Sekule. Na tomto území žili prevažne Slováci, v niektorých obciach okolo Bratislavy (Lamač, Dúbravka, Devínska Nová Ves) sa v polovici 16. storočia usadilo chorvátske obyvateľstvo. V diaspóre obývalo menšie mestečká nemecké obyvateľstvo a Židia. Konfesionálne bolo toto územie takmer čisto katolícke.

Mužský Záhorácky kroj

Batistová košeľa bola na širokých rukávoch zdobená dierkovou výšivkou, rovnako okolo rozstrihu a krku. Nohavice z bledomodrého súkna mali okolo dvoch rázporkov tmavomodré šnurovanie, v rázporkoch bol pretiahnutý jemný biely ručníček, dar od frajerky. Vesta z hodvábneho saténu alebo bodkovaného kartúnu bola len slávnostným a obradovým odevom. Siahala do pol chrbta, okolo krku bola vyšívaná, s dvoma vreckami, z gombíkovej dierky viseli taftové stuhy takmer po kolená. Vesta bola šitá tak, že sa zapínala len na prvý a posledný gombík.

Svadobným vrchným odevom ženícha bol priliehavý kabátik z tenkého modrého súkna (jankl). Po svadbe sa nosil ako sviatočný a príležitostný odev. Znakom družbov bol klobúk pestro zdobený stuhami, pierkami a kytičkami, ženích však mal za stuhou klobúka len zväzok rozmarínu. Archaickým sviatočným odevom mužov bola veľká súkenná halena bielej farby so širokým štvorcovým golierom, siahajúca pod kolená. Zaväzovala sa len na pletené šnúry a nosila sa prehodená cez plecia. Sviatočnou obuvou boli čierne čižmy s tvrdou sárou, vždy pekne naleštené.

Ženský Záhorácky kroj

Na zvýraznenie bokov sa pod vrchnú sukňu obliekala spodná, tuho naškrobená, tzv. škrobenica. K obradovému, ale aj príležitostnému odevu sa obliekalo viac škrobeníc, čo už vyžadovalo pomoc a prirodzene, toľké vrstvy sukní nedovoľovali sadnúť si. Na spodnicu sa odievala nariasená sukňa z atlasu, štofu alebo kašmíru.

Neskôr sa nosili aj rozličné kabátiky a blúzy šité do pása, vzadu so šosíkmi, z podobných materiálov ako živôtiky, prípadne zo štofu a kartúnu. Zväčša sa k nim nosili sukne z tej istej látky. Svadobným vrchným odevom nevesty bol kabátik zo svetlomodrého súkna, ktorý sa zapínal na strieborné spony. Veľmi archaickým obradovým odevom bola mentieka z modrého súkna, siahajúca po členky. Zvnútra bola podšitá a zvonku lemovaná barančinou. Sviatočným zimným odevom bol biely baraní kožuch zdobený aplikáciami z irchy, ktorého predné časti sa upínali dozadu k pásu vyvrátené kožušinou nahor.

Záhorácky čepiec

Najcharakteristickejším doplnkom ľudového odevu tejto oblasti bol čepiec s rezíduami módy biedermeier. Tento sloh pripomína celý mužský i ženský slávnostný odev, najviac však čepiec. Bol šitý z bieleho batistu, vyšívaný dierkovou výšivkou, s bohato naskladanou tylovou predničkou. Čepiec sa dozdobil rozličnými kvietkami, korálikmi a flitrami, niekedy bol farebne ladený do ružova alebo do svetlomodra.

Prvý čepiec dostala nevesta od krstnej mamy k vydaju a ako mladá žena ho potom nosila do kostola. Na čepiec sa nosili biele batistové, tylové alebo kašmírové šatky. Slobodné dievčatá mali na sviatky zvláštnu úpravu vlasov do štyroch vrkočov, upevnených na veniec so stuhami a inými ozdobami. Takého istého typu bola svadobná parta, len viac zdobená. K sviatočnému odevu patrili čižmy s tvrdou alebo do harmoniky naskladanou sárou, žlto a zeleno štepované.