Opasková ľudová pracka GAJDOŠÍK

V súvislosti s historickým vývinom remenných pásov paralelne postupoval aj vývoj ich spínadiel, t.j. praciek. Za najstarší typ možno pokladať hranatý, ktorý bol známy už v ranom stredoveku v strednom Taliansku.

Tento tvar praciek sa popri iných, najmä kruhových, elipsovitých, štvorcových a obdĺžnikových preniesol aj do novších čias. Hoci starí Slovania úzky kožený pás spínaný prackou používali pomerne málo, možno sa domnievať, že používali pracky podoby štvorcovej, obdĺžnikovej a oválnej. Z ďalších dokladov sa dozvedáme, že od 11. storočia remeselne vyrábaná pracka vyvíjala sa tak, že na strane, kde sa pripevňovala k šatám, alebo remeňu, vyvinula sa malá doštička tvaru kruhového, trojhranného, listového a pod. Táto doštička nielenže pracku predlžovala, ale poskytovala jej vhodnú plochu pre ozdobu. Podľa inej verzie dalo by sa predpokladať, že dnešné koncové pracky vyvinuli sa z kruhových bronzových spôn, ktorých existenciu už v praveku dokazuje poľsky archeológ Wlodzimierz Antoniewicz. Tento okrúhly tvar spôn mal pravdepodobne vplyv na výrobu a používanie okrúhlych spôn, ktoré nachádzame v Maríkovej a na puklicové spony zvané šajbičky, používané na spínacích remeňoch k detvianskym podpolianskym kabaniciach.